V Univerzitnej nemocnici Bratislava sa narodili trojičky

Trojičky sa narodili koncom júna - Anička s pôrodnou hmotnosťou  1820 g a dĺžkou  45 cm, Danielko bol o niečo menší, mal 1750 g a dĺžku 45 cm. „Najväčšou bojovníčkou bola najmenšia Zojka, ktorá sa už v maminom brušku nemala dobre, prestala rásť a jej život bol ohrozený. Pôrod bol preto plánovaný, prebehol bez komplikácii, mamička všetko zvládla výborne - prvá bola Anička, potom Zojka a následne Danielko. Mamičke a bábätkám sme poskytli maximálnu zdravotnú starostlivosť, každé bábätko malo okamžite nachystaný inkubátor a prístroje k stabilizácií,“ spomína MUDr. Andrea Maľová, PhD., lekárka I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UK a UNB.
 

„Zojka mala pri narodení len 1 100 g, ale statočne sa popasovala na jednotke intenzívnej starostlivosti  s problémami s dýchaním, cirkuláciou krvi a infekciou. Pomohlo aj mamičkine mliečko a drobček sa má už dlhšie k svetu. Potrebuje však pekne papať, aby narástla a mohla čoskoro nasledovať svojich súrodencov,“ opísala kolobeh Zojkiných dní po narodení Doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., prednostka Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka SZU a UNB a vedúca neonatologickej časti Perinatologického centra Univerzitnej nemocnice Bratislava v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Petržalke.

Trojnásobné klbká radosti

 

Mamina Peťka sa spolu s partnerom na detičky tešili. To že budú tri, bolo prekvapenie. „Najprv nám povedali, že budú dve, až v 21. týždni, čiže v 6. mesiaci, mi povedali, že je tam aj tretia hlavička. Išli sme na morfológiu a tam nám povedali, že vidia tri bábätká,“ spomína dnes s úsmevom na prvú správu o trojnásobnom prírastku mamička Petra. Obaja rodičia sa z detičiek tešia, ocko mal v pláne dokonca štyri. „On bol veľmi šťastný. Odjakživa chcel štyri deti a ja stále iba jedno, možno potom druhé. On túžil mať štyri, takže sme urobili kompromis a vyšli z toho tri. (smiech) Takto to malo byť,“ zhodnotila Petra. 

Boli aj slzy šťastia

Rodičia sa z malých drobcov tešia. Po narodení súrodencov mamičke vyhŕkli aj slzy šťastia. „Už pri samotnom zákroku, keď som ich počula plakať, mi vypadli slzy. Bolo tam však veľa ľudí a deti potrebovali starostlivosť. Nebol čas, aby som ich videla. Museli ich stabilizovať, udržať životné funkcie, každé bábo malo tím lekárov, ktorí sa o nich postaral. Boli skutočne skvelí, veľmi pekne im ďakujem,“ spomína na pôrod Petra. 

 

Detičky boli po pôrode v inkubátoroch na jednotke intenzívnej starostlivosti. „Bola som ich pozrieť na druhý deň, pretože všetky bábätká boli v inkubátore na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale pani doktorka mi doniesla ich fotku. Budúci manžel bol za dverami, tak ich aj on odfotil a poslal mi fotku. Až keď sa osamostatnili, tak ich previezli na novorodenecké, kde ich už rodičia môžu prebaľovať, kúpať. Za ten čas od ich narodenia som sa tu v nemocnici veľa naučila, pani doktorky a sestričky mi ukázali, ako sa správne o bábätká starať.  Anička je veľký papkáč, poriadne chutí aj Danielkovi a Zojka, síce je najmenšia, je najväčšia bojovníčka. Je snaživá, keď bude samostatnejšia, tak pôjde aj ona s nami domov,“ uzavrela s úsmevom Petra.